Lehce čitelné texty

Pomůcky

 

V poslednom období sa veľmi často stretávame u ľudí s mentálnym postihnutím (najčastejšie počas stretnutí sebaobhajcov) so základným problémom. Plynie z ich postihnutia, no napriek tomu sa domnievam, že sa dá minimalizovať. Ide o problém spojený s porozumením informácií.

Ak sa človek s mentálnym postihnutím pohybuje v komunite, stretáva sa každý deň s množstvom informácií, ktorým nie je sám schopný porozumieť. Výsledkom je, že mnoho potrebných údajov sa k nemu nedostane. Inokedy ich sám ignoruje, pretože nerozumie ich obsahu. Alebo im porozumie veľmi skreslene a interpretuje si ich nesprávne. A tak nie je ničím výnimočným, ak sa jeho podpis objaví na dokumentoch, o ktorých obsahu nemá ani tušenia. Každodenne má problémy s primeraným porozumením správam z médií, nedokáže rozlúštiť návody na obsluhu domácich spotrebičov, nevie primerane riešiť navonok jednoduché situácie... Jeho samostatnosť je závislá na informáciách a jeho schopnosti využívať ich. Bez toho nemôže pochopiť svoje práva a povinnosti, vystupovať sám za seba, žiť svojím životom.

Nedostatok zrozumiteľných informácií je silne diskriminačným faktorom a našou otázkou je, ako inak by sa mohol vyvíjať človek s mentálnym postihnutím, keby mu od ranného veku boli sprostredkované primerané a zrozumiteľné posolstvá o ňom, o svete vôkol, o dianí v spoločnosti. Pravdepodobne aj táto informačná bariéra prehlbuje ešte viac jeho deficity v poznávacej schopnosti plynúce z jeho postihnutia.

Diskriminácia v prístupe k informáciám nie je ničím výnimočným i v prípade iných druhov postihnutia. Tam sa však neobjavuje tak vypuklo, ako v prípade mentálnej retardácie. Komunita zrakovo postihnutých občanov používa na podporu komunikácie prostredníctvom písaného textu rozmanité technické pomôcky a texty na čítanie upravené do Braillovho písma. Ľudia so sluchovým postihnutím majú deficit informácií čiastočne kompenzovaný posunkovou rečou a tlmočením dôležitých informácií. Bezbariérovosť a úprava budov a priestorov na úradoch, či iných inštitúciách slúži pre ľudí s telesným postihnutím a podporuje ich v samostatnosti.

Toľko len málo príkladov, za ktorými nasleduje otázka: Čo sa urobilo pre ľudí s mentálnym postihnutím, aby sa aj k nim dostalo potrebné množstvo adekvátnych správa a poznatkov? Ako rešpektujú existujúce dokumenty, písomnosti, správy hlavné špecifikum ich postihnutia – narušenú poznávaciu schopnosť?

Odpovedať si môžeme veľmi rýchlo. Človek s mentálnym postihnutím nemá stále možnosť prijímať a porozumieť pre jeho život nevyhnutným informáciám. Existuje minimum vhodných textov, audio, či audiovizuálnych nahrávok, ktoré by boli prispôsobené jeho komunikačným potrebám. Malo by byť úlohou štátu, aby sa postaral o prístupnosť k informáciám pre všetkých svojich občanov. Žiaľ tento stav je zatiaľ víziou a ani v náznakoch sa zodpovedné osoby nepokúsili situáciu riešiť. Avšak pre tých, ktorým táto situácia nie je ľahostajná ponúkame riešenie. Odovzdávanie informácií v ľahko čitateľnej forme.

 

Ľudia s mentálnym postihnutím by mali mať ľahkú dostupnosť novým správam a poznatkom ako ktokoľvek iný, a preto bude veľmi užitočné, ak im sprostredkuje primerane všetko, čo využívajú v každodennom živote. Ide napríklad o:

* denné správy,

* návody na obsluhu spotrebičov,

* recepty,

* zákony, práva a povinnosti,

* dôležité listiny, ktoré podpisujú (dokumenty o invalidnom dôchodku, o sociálnych dávkach apod.)

* informácie o využívaní voľného času,

* informácie o doprave,

* informácie o zamestnaní, partnerstve, sexualite, hospodárení s peniazmi atď.

Ako každý človek, i osoby s mentálnym postihnutím majú vlastný okruh záujmov a potrieb. Práve tie by sa mali pri zostavovaní zrozumiteľných textov rešpektovať. Ide o učenie sa novým veciam, a čím viac tieto veci súvisia s každodenným životom a využiteľnosťou, o to s väčším záujmom si ich bude tento jedinec osvojovať. Informácie miestneho charakteru (o doprave, kine, nakupovaní...) by mali byť vytvárané v spolupráci s osobou s mentálnym postihnutím. Ona ich bude využívať, a preto by zostavovateľ textu mal vedieť, čo je pre ňu dôležité.

 

Okrem vyššie spomenutých základných informácií budú ľudia s mentálnym postihnutím potrebovať vedieť, ako zvládať situácie, ktoré ostatní riešia bez cudzej pomoci. Napríklad:

* kedy a ako zájsť ku lekárovi,

* ako sa správať na úradoch,

* ako riešiť konflikty na pracovisku, v zariadení,

* na koho sa obrátiť s prosbou o pomoc,

* ako sa brániť zneužívaniu a pod.

 

Skôr než začnete so spracovaním týchto informácií do jednoduchého textu, pokúste sa zistiť, či už v nejakej podobe existujú. Ak áno, možno len bude stačiť, ak ich zostručníte a upravíte.

Pri tvorbe, či úprave textov majte na zreteli niekoľko základných charakteristík jedincov s mentálnym postihnutím:

1. Nízka úroveň čítacích schopností.

2. Narušená schopnosť primerane porozumieť písanému zložitému textu.

3. Nízka úroveň dosiahnutého vzdelania.

4. Nezáujem o text v písanej podobe (obvykle vychádza z predchádzajúcich negatívnych skúseností).

Tieto faktory značne ovplyvňujú, ako bude konkrétna osoba s mentálnym postihnutím s vytvoreným textom narábať. Neznamená to však, že texty zostanú nepovšimnuté. Je veľmi ťažké posúdiť, ako si členovia vašej skupiny text osvoja sami. Preto je dôležitá ďalšia práca s textom a to, ako ich naučíte pracovať s ním. Len vy viete, na akej úrovni sú členovia vašej skupiny, alebo osoba, pre ktorú text pripravujete. Text šitý na mieru, podaný vhodným spôsobom môže váš úspech v sprostredkovaní informácií podporiť. Preto ho môžete doplniť obrázkami, symbolmi, fotografiami atď.

Prípravou predchádzajúcou písaniu ľahko čitateľného textu je poznanie potrieb toho, ktorému bude text adresovaný. Môže ním byť jedinec alebo skupina osôb s mentálnym postihnutím. Ak pracujete so skupinou, zamerajte dlhší časový úsek práce na poznávanie osobnosti každého účastníka, ako aj jeho spôsobu komunikácie a úrovne porozumenia okolitým informáciám. To vám pomôže zostavovať text šitý na mieru.

 

Autorka: Mgr. Andrea Žilková, PhD.

Zdroj: ZPMPvSR, http://www.zpmpvsr.sk