Na trase Česko - Kolumbie - Slovensko

Rodina

My Evropané máme často zcela zkreslené představy o tom, jak žijí lidé na jiných kontinentech. A pravděpodobně je tomu i naopak. Pojďte se seznámit s rodinou maminky Zuzany. Z nedalekého Slovenska přesídlili na čas do Kolumbie. Země pro nás dost exotické a neznámé. Zajímalo mě, jak se jim vede hlavně proto, že jedno z dětí má diagnosu z řady autistického spektra.


Nejdříve bych se ráda zeptala na to odkud pocházíš a kde jsi se řízením svého osudu (i svého muže) ocitla poslední 3 roky?

Pochádzam zo Slovenska, z Trnavy. Manzel je Kolumbijčan, ktorý študoval a žil na Slovensku 20 rokov, kým sme sa ako rodina rozhodli odísť na nejaký čas žiť do Kolumbie. V Kolumbii sme presne 4 roky. Žijeme v Bogote, hlavnom meste.


Zajímalo by mě, co tě první napadne, když se zeptám standardně, v čem se obě země liší – myslím tím teď všeobecně.

- Kolumbia je krásna divoká zem. Je rozmanitá a je tu veľa čoho vidieť. Škoda negatívnej povesti, čo sa týka bezpečnosti (zčasti pravdivej, zčasti médiami umelo vytvorenej).

Kdesi som počula: “Ak chceš vidieť históriu, navštív Európu. Ak chceš vidieť krásnu prírodu, navštív Ameriku.”

- Sú to dve odlišné kultúry. Ja si myslím, že každá má svoje pozitíva a veci, ktoré by sa ľudia z tej druhej kultúry mohli učiť.

- Je cítiť, že tu “kapitalizmus” trvá dlhšie v tom, že ľudia chápu porekadlo: Náš zákazník, náš pán. Služby sú tu skvelé a tie najlepšie často poskytujú práve malí obchodníci: donáška do domu, hoci aj malého nákupu: z malého obchodíka s potravinami alebo z lekárne zadarmo.

Ľudia su milí, priateľskí, otvorení. Veľmi súdržní a družní.

- Európania sú spoľahlivejší, organizovanejší. Európa je bezpečnejšia a usporiadanejšia.


Máš dva syny. Kolik jim je let a jak oni se přizpůsobili tak zásadním změnám ve vašem život?.

Daniel má 12, Alex má 9. Takže v čase príchodu do Kolumbie mali 8 a 5 rokov. Prispôsobili sa bez problémov. Určite pomohlo aj to, že od malička s nimi manžel rozpráva po španielsky a s jazykom nemali problém.


Zajímá mě hlavně Alex, který má diagnostikovanou….??? Omlouvám se, název diagnósy mi opravdu vypadl.

Alex má diagnostikovanú sémanticko-pragmatickú poruchu. Zmenu prostredia prijal asi ešte lepšie ako jeho starší brat.. rozmýšľam, že možno je to tým, že Daniel už mal v škole kamarátov, bol starší a viac viazaný na prostredie na Slovensku, na svoju babičku…


Co tato porucha, pro nás laiky, znamená v praxi?

Sémanticko-pragmatická porucha je jednou z “ľahších” pervazívnych vývojových porúch (poruchy, ktoré prenikajú celou štruktúrou osobnosti.. patrí medzi ne autizmus, aspergerov syndróm…).

V skratke a laicky deti so sémanticko-pragmatickou poruchou sú deti, ktoré majú ťažkosti s jazykom a komunikáciou (začínajú rozprávať neskoro, majú problem s porozumením reči, s gramatikou, so správnym používaním reči, s tvorbou viet) a k tomu viac alebo menej, obvykle ľahších autistických rysov (problémy v socializácii, problémy v zvládaní zmien…).

V praxi to znamenalo u nás, že Alex začal neskoro rozprávať a hoci jeho výslovnosť bola takmer od začiatku “perfektná”, dlho rozprával agramaticky (dnes je agramatická už len jeho slovenčina, španielčinu má už “naučenú”), jeho vety boli často zvláštne pospájané, dodnes sa radšej naučí a používa celé vety. Dnes je to len “iné”, “zvláštne” dieťa, ktoré rozpráva veľmi učene, má rád všetko predvídateľné, nerozumie dvojzmyslom a sarkazmu, humor a vtipy chápe po svojom.. a nemá takmer žiadnych kamarátov. Hoci sa snaží socializovať s deťmi, nevie poriadne ako na to… napríklad snaží sa druhým vnútiť svoje pravidlá hier a očakáva, že ostatní sa mu prispôsobia… a nerozumie, prečo to tak nefunguje.


Diagnosu jste získali už na Slovensku?

Ano, na Slovensku, vtedy mal 4 roky.


Neměla jsi obavy, když jsi „nestandardní“ dítě vystavila takové obrovské změně? Jak snášel změnu prostředí, jazyka?

Ako som už spomínala, zmeny prijal bez problémov. Mám pocit, že tieto zmeny mu boli vlastne “jedno”.


A co škola? Přeci jenom školství obou zemí je zcela rozdílné. Většina Evropanů by se domnívala, že těmto „nestandardním“ dětem je u nás věnována dost dobrá péče a kdesi „za louží“ bude trpět. Jak to vidíš ty?

Neviem porovnať školstvo ako také. Mám pocit, že sa nejak podstatne od nášho nelíši, snáď len tým, že deti nosia do školy uniformy.

Chyby, ktoré vidím v našom školstve a aj v tunajšom školstve: Deti sa často učia pre známky, nie pre to, aby vedeli (rovnako ako u nás) a pri kvante učiva to vlastne ani nie je možné inak. Zbytočne veľa teoretických a encyklopedických dát, ktoré aj tak často zabudnú (rovnako ako u nás). 30 detí v triede a nemožnosť sa individuálne venovať žiadnemu z nich (rovnako ako u nás). Toto sú moje postrehy len na základe toho, že sa rozprávam s inými rodičmi.

Naša škola je neštandardná (v porovnaní s inými tunajšími školami): je to alternatívna škola s menším počtom detí, deti sa učia samoštúdiom a idú vlastným tempom, podstatné je, aby vedeli, nie aby nejak skončili ročník. To, čo považujem pre nás za jednu z najdôležitejších vecí, je postoj riaditeľky školy, jej záujem a pochopenie. Zároveň máme šťastie aj na učiteľov, ale myslím, že riaditeľ ako taký a filozofia školy priťahuje učiteľov, ktorí s touto filozofiou súhlasia. Akýkoľvek problém medzi deťmi je riešený hneď, rieši sa s deťmi, s rodičmi, učitelia pomáhajú problému predchádzať (Alex pri obede sedí ďaleko od chlapcov, s ktorými má problémy, učiteľ stráži, aby ich držal ďaleko od seba aj cez prestávky...).


Vím, že Alex má i nějaké další zdravotní komplikace a podstoupili jste v poslední době mnoho vyšetření. Opět mě zajímá srovnání s Evropou a s Kolumbií.

V Kolumbii su ľudia oveľa otvorenejší alternatívnej medicíne a je tu veľa “normálnych” lekárov, (rozumej lekárov, ktorí skončili štúdium medicíny a často sa nejaký čas venovali tradičnej alopatickej medicíne) ktorí sa venujú alternatívnej medicíne (homeopatii, bienergetickej medicíne, biologickej medicíne atď). Nielen ako čosi, čo majú ako “doplnok” k svojej špecializácii... naopak, alopatická medicina je doplnkom k alternatívnej.

Ale: liečba, ktorá je preplácaná zo zdravotného poistenia, je len liečba tradičná, v určitých nemocniciach a zdravotných strediskách, s problémami podobnými ako sú u nás: veľa ľudí, dlhé čakania na vyšetrenia, dlhé objednacie doby…

Alex má od malička problémy so zažívaním (napríklad zápchy…) a s pokožkou. Jeho problémy s pokožkou sa s vekom zhoršovali, v 3 rokoch suchá pokožka sa zmenila časom na ekzém na rukách. Tradičná liečba (masti s kortikoidmi) dlhodobo nič nevyriešila, tak sme začali s liečbou homeopatikami a časom sme pridali biologickú medicinu (základom je špeciálne nastavená diéta a branie doplnkov výživy) a nedávno sme s pomocou našej lekárky, biomedičky, prešli na diétu bez lepku a mlieka (tzv. GFCF diéta často využívaná u detí z autistického spektra), zároveň sme bez cukru, kvasníc a umelých farbív. Vyšetrenia, ktoré sa u Alexa robia, sú práve na to, aby sa zistilo, čo všetko v jeho telíčku nie je v poriadku a napravilo sa to (nielen diétou, ale aj výživovými doplnkami). Už niekoľko dní po vysadení mliečnych výrobkov boli viditeľné pozitívne zmeny v trávení a na pokožke (Alex má po rokoch hladkú pokožku). Alex je zároveň aj na homeopatikách.

Alternatívna medicína sa platí, je ale veľa lekárov, ktorí to robia za nízke ceny, náš homeopat berie peniaze, len ak dá lieky.

Tým, že sa u lekára platí, tak prístup lekára je k pacientovi, ako ku zákazníkovi. Rovnako aj v labákoch, kde sa robia rôzne špecializované vyšetrenia a odbery. Tu sme zažili skvelý prístup pri odbere krvi, ktorý sme s Alexom absolvovali.


Chystáte návrat domů? A s jakými pocity se budete vracet? Nejen ve vztahu k obyčejnému životu, ale i ke vztahu v péči o Alexe (škola, lékaři, další odborníci kolem něj).

Ja sa budem vracať s radosťou! Veď pôjdem domov! Mám to tu rada, ale doma som na Slovensku.

Čo sa týka Alexa, áno, mám určité obavy, hlavne, čo sa týka školy. Lebo viem, že školu, ktorú tu máme, tak ľahko niečim iným nenahradím. Hoci návrat predpokladáme o 2 roky, už teraz začínam zisťovať informácie o školách v Bratislave a mám v pláne sa začať kontaktovať a hľadať Alexovi miesto.

Trošku sa snažím ukľudniť sama seba, že snáď o tie 2 roky Alex zas o veľký kus pokročí a že to všetko zvládne. Čo sa týka zdravotnej starostlivosti, obavy nemám. Liečbu, ktorú robíme, sa dá zvládnuť aj na ďiaľku, prípadne cestovať... keď sa chce, tak sa dá.


Nezbývá než Alexovi i celé rodině popřát, aby si čas v Kolumbii užili co nejlépe a aby návrat zpět do Evropy nebyl příliš náročný.

Autorka: BJ